Neboli sme prví a ani poslední. Tí pred nami boli možno dokonca precíznejší ako my a predsa sme sa podujali čistiť náš zázrivský potok, tečúci klenot, našu Zázrivku. Malo to byť jedného pekného dňa, no nakoniec hlásili zlé počasie práve na stredu, kedy sme sa my, mladý kolektív vybrali na druhé kolo čistenia nášho rozsiahleho zázrivského chotára.
Bolo nás deväť, čo je hojne a robotovať sme začali pri Bielej smerom proti prúdu Zázrivky až hore k Mlynisku, kde sa kolektív rozpadol.  Nazbierali sme pár vriec a keby sa nám kdesi v kybersvete nestratili fotky, tak by sme vám ich aj ukázali. Však, spýtajte sa Karola, on je tu šéf a vodca svorky, on vám povie.
Nie, nechceme sa chváliť že akí sme skvelí, len skúsiť poprosiť prostý ľud o ohľaduplnosť v tomto smere, nech je tých vriec nabudúce menej. Ba poviem vám, že by som bol najradšej, keby už nabudúce nemuselo byť, lebo práca to je miestami otravná, ale vraj šľachtí, tak aspoň dačo. A určite by som chcel poďakovať všetkým zúčastneným okrem mne, čiže vďaka ti Marcel Otruba, že si nezaspal a taktiež vďaka Eduardovi Drengubiakovi, že odložil svoju prácu a prišiel pomôcť. Ďakujem dievčatám Dominike Krškovej, Ninke Mancovej, Terči Malíkovej, Kike Ďuricovej, Julke Prílepkovej a Mirke Žúborovej, že sa nechali namočiť a taktiež došli načas plne vybavené. Sú to slečny do voza i do koča. A taktiež by sa patrilo povedať ďakujem nášmu uholnému kameňu Karolovi Karcolovi, ktorý nám toto všetko umožnil, zásoboval nás vrecami a rukavicami, ba dokonca nás pozval na „kofolu, koláčik, zmrzlinku či dobošku“. Nikdy ti to nezabudneme a dúfam, že ani ty nám.